Dobrodružné hry, prekážkové dráhy, lezecké steny a výchova zážitkom.  

Základným a hlavným činiteľom výchovy v prírode (u nás používanejší a všeobecnejší výraz výchova zážitkom), je osobná skúsenosť. Zážitok je podmienený konfrontáciou seba a neštandardnej životnej situácie. Ide o zámerne strojené, plánované a po všetkých stránkach zabezpečené situácie, v ktorých si účastník konfrontuje svoje „Ja“ s predkladanými úlohami bez rizika vážneho zranenia alebo smrti.
Obsahovú stránku výchovy v prírode tvoria rôzne dobrodružné, hrové alebo rizikové aktivity, snažiace sa vyvolať odozvu v biologických, psychických, sociologických alebo duchovných zložkách osobnosti.
Neštandardná situácia podmieňuje emocionálnu a fyziologickú reakciu organizmu, ktorou všeobecne býva obava až strach alebo radosť až eufória. Samozrejme dané emócie na seba väčšinou nadväzujú a po prvotnom strachu prichádza radosť alebo naopak.
Dobrodružnú časť obsahovej stránky  tvoria rôzne dobrodružnéaktivity medzi ktoré môžeme zaradiť všetky športy v prírode obsahujúce určitú mieru rizika (horolezectvo, rafting, kaňoning, a.i), alebo vyžadujúce si určité špeciálne vedomosti a zručnosti (táborenie, orientácia v teréne, „prežitie“ bez vymožeností civilizácie, a.i.).
Hrové aktivity väčšinou predstavujú skupinové alebo párové riešenia stanovených úloh vyžadujúcich nájdenie správneho postupu riešenia, skupinovú kooperáciu, skupinovú empatiu, a.i..
Rizikové aktivity (rizikový výkon) obsahujú činnosti zamerané výlučne alebo vo veľkej miere na vyvolanie pocitu strachu s obmedzenou alebo len jedinou nekompromisnou možnosťou riešenia.
 Z tohto dôvodu si plánovanie aktivít vyžaduje poznať určité špecifikácie účastníkov (skupiny) programu a tiež ich špecifickú orientáciu (napr. náplň práce, určitý hendikep, a.i ). 
Ak majú byť výchove zážitkom dosiahnuté určité výchovné ciele a ich následné uplatnenie v praktickom živote, musíme zostavovať program tak, aby obsahoval tieto dôležité rysy (Neumann, 1999):  Ujasniť si s účastníkmi ciele akcie a spôsoby akými budeme ciele dosahovať.
  Vyberať ciele a program z ohľadom na zloženie skupiny a uvedomovaním si rozdielu práce s homogénnou (trieda, kolektív, pracovná skupina, a.i.)  a diferencovanou  (iné zamestnanie, účastníci sa nepoznajú, a.i.)  skupinou.
  Ponúknuť širokú paletu aktivít, vytvárajúcich možnosti pre získavanie zážitkov a skúseností obsahujúcich určitý stupeň rizika a dobrodružstva. 
  Prepojiť pohybové aktivity s činnosťami vyžadujúcimi rozhodovanie a premýšľanie. 
  Zaistiť vyvážené šance na úspech pre všetkých zúčastnených.
  Zaraďovať do programov ekologickú tématiku.
  Sprostredkovať aktivity, ktoré naznačia možný transfer získaných poznatkov do života.
  Voliť primerané metodické postupy pri reflexii.
  Zaistiť všestrannú bezpečnosť účastníkov  (telesná, emočná, sociálna)
  Zaistiť vedenie kvalifikovaním vedúcim.
  Pracovať zo skupinou aj po skončení akcie.
Účastník programu musí mať možnosť urobiť chybu a pocítiť dôsledok svojho omylu. Týmto spôsobom sa podieľa sám na svojom formovaní a stáva sa aktívnym spolutvorcom vlastného výchovného programu. Žiaden z účastníkov nesmie byť iba konzument.
Prostredie aktivity musí byť prirodzené, tj. všetko je vsadené do svojho prostredia (napr. potápanie v jazere nie v bazéne, lezenie na skalách atď.) inak sa môže vytvárať “falošný” pocit bezpečia, ktorý oslabuje výchovný vplyv aktivity. 
Nevýhodou prirodzeného prostredia je závislosť od prírodných podmienok  (počasie, teplota, atď.) a tiež na všeobecnú  garanciu bezpečnosti.
Mnohé takzvané jednoduchšie činnosti (napr. spolupráca v skupine, spoločné varenie a bivakovanie), môžu priniesť rovnako silné zážitky (Neumann, 1998). Niekedy je však individuálna činnosť veľmi dôležitá, subjekt má jedinečnú možnosť spoznať seba samého, pretože sa musí spoľahnúť iba na svoje schopnosti a zručnosti. 
Z hľadiska dlhodobejšieho vykonávania rizikovej činnosti musí jedinec pociťovať adekvátnu kompenzáciu za prekonanie vlastného strachu, úzkosti a celkového riešenia určených úloh. Táto kompenzácia musí mať pozitívny charakter či už formou sociálneho uznania, zvýšenia sebahodnotenia alebo stavom vyvolaným fyziologickou reakciou organizmu (adrenalínové opojenie). V každom prípade pri realizácií určitej aktivity vyvolávajúcej pocit strachu alebo úzkosti musí jedinec vychádzať z vlastného presvedčenia a chcenia  (aktivita realizovaná z vlastnej vôle).
Ako sme spomenuli na začiatku, výhodou výchovy v prírode a niektorých častí výchovy zážitkom je vysoká flexibilita vo výbere prostriedkov a podmienok vplývajúcich  a podmieňujúcich splnenie výchovno – vzdelávacích cieľov. Samozrejme táto forma výchovy a vzdelávania (zážitkom), vyžaduje kvalitnú prípravu, podrobné plánovanie a vyššiu časovú dotáciu. V každom prípade kombinácia klasickej výchovy a výchovy zážitkom predstavuje vysoký výchovný a vzdelávací potenciál, vhodný pre všetky vekové skupiny (od 9 do 99 rokov) zahrňujúce aktivity blízke a pútavé najmä pre mladú generáciu.